Územný plán regiónu Bratislavského samosprávneho kraja

Lokalita:  Bratislavský samosprávny kraj
Projekt: Územný plán regiónu
Etapa: čistopis
Rok: 09/2014
 
 
Hlavný riešiteľ: Ing. arch. Vojtech Hrdina, PhD.
Zodpovedný riešiteľ: Ing. arch. Zdenka Mrázová 
 

Ing. arch. Eva Hledíková


Navrhovaná koncepcia rozvoja sídelnej štruktúry je v UPN-R BSK založená na princípoch zachovania historicky vyvinutej osnovy krajiny, využitia potenciálnych možností tranzitného charakteru kraja so zameraním na dobudovanie a rozvoj nadradenej dopravnej a technickej infraštruktúry, rozvoja nadregionálnych väzieb vo vzťahu k susedným štátom (Rakúsko, Maďarsko) a krajom na národnej úrovni (Trnavský kraj). Koncepcia preferuje kvalitatívnu intenzifikáciu pred extenzívnym rozvojom miest a obcí – rozvoj a podporu existujúcich regionálnych rozvojových centier osídlenia (Malacky, Pezinok, Modra, Senec) ako stimulátorov ekonomického rozvoja kraja a garantov funkčnej komplexity a rovnomerných podmienok rozvoja aj ostatných obcí ležiacich v ich zázemí. V koncepcii rozvoja a podpory regionálnych rozvojových pólov mesta Bratislavy sa sleduje  zníženie dostredivých tokov do mesta Bratislavy za prácou a službami. Pozornosť je venovaná využitiu atraktívneho prírodného prostredia a zachovaného kultúrneho dedičstva na území Bratislavského kraja, ochrany špecifických vinohradníckych historických a kultúrnych daností kraja, dotvárania ekologicky vyváženého prírodného prostredia a ochrany prírodných zdrojov a krajiny, rozvoja turizmu a rekreácie ako významných ekonomických aktivít a pracovných príležitostí a v neposlednom rade princípu vytvorenia životného prostredia zabezpečujúceho kvalitné prostredie a zdravie obyvateľstva.

 


 

 

Dominantným a určujúcim prvkom celej sídelnej štruktúry na území BSK je mesto Bratislava. Kostru sídelného systému kraja dotvárajú okresné mestá Malacky, Pezinok a Senec ako regionálne rozvojové centrá, ku ktorým sa radí aj mesto Modra. Popri regionálnych rozvojových centrách sa formujú rozvojové priestory a regionálne významné sídelné pásy vytvorené historicky ako aj nové sídelné pásy, ktoré sa vytvárajú viac-menej spontánne v dôsledku suburbanizačných a dekoncentračných tendencií posledných dvoch desaťročí okolo mesta Bratislavy. Na rozvojových smeroch sa vytvára uzlovo-pásový systém sídelnej štruktúry, ktorý je popri regionálnych rozvojových centrách tvorený aj regionálnymi subcentrami – regionálnymi rozvojovými pólmi mesta Bratislavy. Tieto sa vytvárajú na hraniciach mesta Bratislava s uvedenými smermi rozvoja, ktoré by mali s mestom Bratislava vytvárať jeden kompaktný funkčný celok.

 

Cieľom koncepcie rozvoja sídelnej štruktúry BSK je predovšetkým kvalitatívne dobudovanie regionálnych rozvojových centier a vytvorenie plnohodnotných subregionálnych centier v regionálnych rozvojových póloch mesta Bratislavy. Ide o územia, ktoré sa začali rozvíjať od konca deväťdesiatych rokov minulého storočia. Tieto priestory majú aj naďalej svoj rozvojový potenciál, ktorý by však mal smerovať aj do vytvárania určitých centier, saturujúcich potrebné nároky na pracoviskovú a obslužnú infraštruktúru už vybudovaných ako aj uvažovaných nových sídelných aktivít. Význam vytvárania subregionálnych centier, treba vidieť aj v tom, že by mali plniť funkciu saturácie potrebných pracovných a obslužných aktivít pre celé priľahlé územia regiónu BSK, v záujme znižovania dostredivých tokov do mesta Bratislavy a do okresných miest.

Rozvoj dopravnej infraštruktúry sleduje rozvojové trendy sídelného rozvoja. V tejto oblasti pôjde predovšetkým o potrebné dobudovanie existujúcej dopravnej infraštruktúry a jej ďalší rozvoj v záujme skvalitnenia prepravných vzťahov. Základná kostra rozvoja radiálno-okružného systému cestnej infraštruktúry regiónu predpokladá prepojenie západnej a východnej časti cez masív Malých Karpát vybudovaním kompletného okruhu tvoreného diaľnicou D4 – v priestore mesta Bratislavy a tzv. „župného okruhu“, ktorý spája okresné mestá kraja – Malacky, Pezinok, Senec s prepojením mesta Šamorín. Dopravný systém dopĺňajú cyklotrasy, ktoré sú navrhované ako komplexný (spojitý) systém s väzbou na medzinárodné cyklotrasy (EuroVelo 6 a EuroVelo 13) a Malokarpatskú vínnu cylkotrasu. Trasovanie cyklistických trás je navrhnuté mimo frekventovaných dopravných koridorov. Body vybavenosti cyklotrás medzinárodného, národného a regionálneho významu sú navrhované v priesečníkoch cyklotrás, v prihraničných bodoch, v lokalitách s prírodným, kultúrno-historickým a rekreačným potenciálom.

Veľký dôraz je pritom venovaný problematike zachovania a ďalšieho rozvoja vinohradníctva a vinárstva v Bratislavskom samosprávnom kraji ako charakteristickému historicky vyvinutému fenoménu (najmä na úpätiach Malých Karpát), ktorý okrem zachovania kultúrno-historických a významných environmentálnych súvislostí, vytvára pridanú hodnotu v podobe ekonomického rastu kraja rozvojom rôznych druhov pracovných miest.