Územný plán mesta Liptovský Mikuláš
| Úroveň: | Územný plán mesta |
| Lokalita: | Liptovský Mikuláš |
| Rok: | 2011 |
|
Autori:
|
Ing. arch. Ľubomír Klaučo Ing. arch. Marek Adamczak |
Návrh územného plánu vychádza z princípu koncentrácie hlavných rozvojových aktivít s cieľom vytvoriť predpoklady pre priestorovú i prevádzkovú efektivitu ich fungovania s doplnením menej intenzívnych, rozvojových území na okraji zastavaného územia mesta.
Navrhovaná urbanistická koncepcia predpokladá vytvorenie jasných urbanistických celkov koncentrovaných do hlavných rozvojových pólov, doplnených o lokality rozložené po obvode zastavaného územia mesta. Základným východiskom pre spracovanie ÚPN bol zámer modernizácie železničnej trate č. 180 v úseku Liptovský Mikuláš – Poprad – Tatry a vybudovanie železničnej stanice v novej polohe južne od diaľnice D1. Riešnie ráta s podporou rozvoja najvýznamnejších centier vybavenosti regionálneho až nadregionálneho významu, ktoré sú sústredené v lokalitách Ráztoky (v okolí Aquaparku Tatralandia) ako centra letnej rekreácie, v Demänovej ako v nástupnom priestore do Demänovskej doliny a v historickom centre mesta, v ktorom sa koncentruje kultúrno-spoločenská vybavenosť i historické pamätihodnosti. Doplnenie hlavných rozvojových pólov predstavujú navrhované rozvojové centrá po obvode zastavaného územia mesta.
Koncepcia rozvoja územia sa odzrkadľuje i v dopravnom riešení. Toto ráta s vedením hlavných dopravných prúdov na spojnici hlavných rozvojových pólov, teda medzi areálom aquaparku, centrom mesta s rekreačnou zónou v Demänovej. Cieľom tohto riešenia je využiť potenciál návštevníkov jednotliých území, prilákať ich do centra mesta a podporiť tak jeho rozvoj. Výhľadovo návrh ráta s rozvojom športovo-rekreačnej zóny na východnom brehu Liptovskej Mary, ktorá by pomohla rozšíriť mesto k hladine vodnej nádrže. Podmienkou jej rozvoja je vymiestnenie železničnej trate z jej súčasného koridoru a zosúladenie vodohospodárskych a rekreačných aktivít v území.
Rozvoj bývania je navrhovaný vo forme intenzifikácie využitia existujúcich voľných a vhodných plôch v intraviláne mesta, ako aj vo forme novej výstavby na nových rozvojových plochách priliehajúcich k súčasnému zastavnému územiu. Riešnie vytvára predpoklady na transformáciu výrobných a výrobno-obslužných areálov ležiacich v centrálnych polohách mesta na polyfunkčné územia, ktoré sa tak stanú integrálnou súčasťou okolitého mestského prostredia. Na lokalizáciu nových priemyselných aktivít sú navrhnuté rozvojové územia prevažne na nevyužitých plochách existujúceho priemyselného parku, na ľavom brehu Váhu a výhľadovo i na plochách južne od trasy diaľnice D1, priliehajúcich k plánovanej trase cesty I/18.
Návrh zelene vychádza z prírodných hodnôt riešeného územia, ktoré predstavujú chránené územia prírody, súvislé lesné porasty, vodné toky a plochy a časti územia cenné z hľadiska zachovania ekologickej stability. Navrhovaným jadrom systému plôch sídelnej zelene je lesopark na vrchu Háj, ktorý je vďaka konfigurácii terénu hlboko zaklinený do zastavaného územia mesta. Hlavnými rozvojovými osami zelene sú parkovo upravené plochy pozdĺž riek Váh a Smrečianka. Tieto tvoria súvislý pás zelene, ktorý dotvára priľahlé obytné územia ako i nadväzuje na navrhovaný systém peších a cyklistických trás spájajúcich centrum mesta s okolitou krajinou.