Koncepcia územného rozvoja Slovenska
Koncepcia územného rozvoja Slovenska (skrátene KÚRS) predstavuje celoštátnu územnoplánovaciu dokumentáciou, ktorá vyjadruje hlavné ciele územnoplánovacej politiky štátu, priestorový rozvoj SR v celoštátnych a medzinárodných súvislostiach. KÚRS bola sformulovaná na základe požiadaviek rovnovážneho sídelného rozvoja, zabezpečenia rovnocennej dostupnosti k infraštruktúram, zachovania a rozvoja biodiverzity, prírodného a kultúrneho dedičstva, zachovania prvkov prírody, vyjadrený v princípoch trvalo udržateľného rozvoja.
Koncepcia rozvoja sídelného systému Slovenskej republiky ako celku vychádza predovšetkým z dvoch základných premís:
- Koncepcia väzieb na európsku sídelnú sieť vychádza nielen z akceptácie a zohľadnenia súčasných európskych koncepcií rozvoja sídelnej siete, resp. koncepcií susedných štátov, ale aj z vlastných predstáv zapojenia a využitia sídelnej štruktúry Slovenska do stredoeurópskeho a celoeurópskeho priestorového rámca v záujme konkurencieschopnosti Slovenskej republiky, jeho regiónov a miest v medzinárodných dimenziách.
- Koncepcia tvorby trvalo udržateľného rozvoja v rámci Slovenskej republiky sleduje vytvorenie takej sídelnej štruktúry, ktorá vytvára predpoklady rovnocenných podmienok v súlade s požiadavkami zabezpečovania funkčnej komplexnosti všetkých regionálnych celkov. Pritom je kladený dôraz na optimalizáciu ich vzájomného prepojenia ako aj prepojenia na medzinárodné sídelné štruktúry, pri zachovaní ich špecifičnosti a využitia ich vnútorných potenciálov.
KURS ustanovuje najmä:
- Usporiadanie a hierarchizáciu štruktúry osídlenia a uzlov sídelných a hospodárskych aglomerácií v medzinárodných a celoštátnych súvislostiach územia Slovenskej republiky,
- Rozvoj hlavných urbanizačných osí na území Slovenskej republiky
- Zásady usmerňovania územného rozvoja s cieľom utvárať rovnocenné životné podmienky na celom území Slovenskej republiky a vytvárať územné predpoklady na zlepšenie životného prostredia, zabezpečenie ekologickej stability, zachovanie kultúrno-historického dedičstva a pre trvalo udržateľný rozvoj.
Ťažiská osídlenia
Sídelnými systémami v Slovenskej republike sú siete ťažísk osídlenia, rozvojových osí, sídelných centier a ostatných regionálnych a lokálnych sietí mestských a vidieckych sídiel. Spolu vytvárajú sídelnú štruktúru Slovenska.
Ťažiská osídlenia predstavujú sídelné systémy, ktoré zahŕňajú sídelné zoskupenia od aglomerovaných sústav osídlenia až po sídelné zoskupenia, ktoré sú založené na jednoduchých sídelných vzťahoch na princípe polarizačných účinkoch centier.
Rozvojové osi
Rozvojové osi sú súčasťou tvorby vyváženej hierarchizovanej sídelnej štruktúry. Podporujú sídelné väzby medzi obcami a rovnovážny sídelný rozvoj vrátane rozvoja vidieka. Vytvárajú podmienky pre dostupnosť k infraštruktúram, zachovanie a rozvoj prírodného a kultúrneho dedičstva a zabezpečujú požiadavky, ktoré sú na sídelnú štruktúru kladené z hľadiska ekonomických, sociálnych a environmentálnych súvislostí. Rozvojové osi tak efektívne plnia požiadavky trvalej udržateľnosti a vytvárania zdravého a environmentálne vhodného obytného i pracovného prostredia. Rozvojové osi sa v Slovenskej republike rozvíjajú v uzlovo-pásovom sídelnom systéme, ktorého osnovu tvoria centrá osídlenia a dopravno-komunikačné systémy spájajúce jednotlivé centrá. Rozvojové osi sú rozdelené do troch stupňov.
Centrá osídlenia
V Koncepcii územného rozvoja Slovenska boli hodnotené centrá osídlenia na základe ich terciárnej obslužnosti. Terciárne centrá sa vyhodnocovali na základe existencie nasledovných zariadení nadmestského až nadregionálneho charakteru jednotlivých skupín občianskej vybavenosti